Druhy a obsah nedbanlivosti ako formy viny v trestnom práve

Nedbanlivosť ako forma viny je duševný postoj občana k nezákonnému činu, ktorý spáchal, čo je pre spoločnosť nebezpečné. Vykonávanie protiprávnych konaní z nedbanlivosti má za následok miernejšie sankcie ako tie, ktoré boli spáchané úmyselne. Je dôležité pochopiť, ako sú tieto pojmy diferencované a ako identifikovať absenciu úmyslu v trestnom konaní.

Podstata nedbanlivosti ako formy viny

Vina je hlavnou črtou zloženia akéhokoľvek trestného činu súvisiaceho s jeho subjektívnou stránkou. Podľa noriem prvej časti piatej článok trestného činu Kódex, osoba môže byť trestne zodpovedná za činy nebezpečné pre spoločnosť a ich následky, pri ktorých existencii bola preukázaná vina občana.

Vina je vyjadrená v mentálnom postoji zločinca k znakom objektívnej povahy, ktoré sú súčasťou zloženia spáchaného konania. Vyznačuje sa prítomnosťou silných a intelektuálnych momentov. To znamená, že človek musí pochopiť znaky konkrétnej situácie a možné dôsledky svojich činov, ako aj vedome nasmerovať svoje fyzické a duševné úsilie na dosiahnutie svojich cieľov.

Základnými prvkami viny sú inteligencia (vedomie) a vôľa. Spoločne tvoria obsah z psychologického hľadiska viny. Obsah týchto prvkov v predmete konkrétneho trestného činu je určený zostavením zložiek každého trestného činu osobitne.

Rozdielny pomer vôľových a intelektuálnych kritérií psychiky občana, ktorý spáchal trestný čin, je základom pre rozlíšenie formy viny (úmysel a nedbanlivosť).

Spolu s formou a obsahom viny sa zvažuje jej stupeň. Táto kategória je hodnotiaca, obsahuje kvantitatívnu charakteristiku strany viny. Stupeň viny osoby je vyjadrením miery negatívneho postoja osoby vinnej z tohto zločinu k základným hodnotám spoločnosti.

Jeho definícia je spôsobená závažnosťou škody spôsobenej občanom spoločnosti. Stupeň viny je ovplyvnený subjektívnymi a objektívnymi okolnosťami charakterizujúcimi konkrétny trestný čin. Takéto okolnosti zahŕňajú ciele a motívy nezákonného konania, charakteristiky osobnosti zločinca, príčiny činu, podmienky výskytu úmyslu.

Nedbanlivosť ako forma viny je pri páchaní trestných činov menej častá ako úmysel. Jeho vlastnosti sú diskutované v článok 26 Trestného zákona.

Druhy neopatrnosti

Nedbanlivosť ako forma viny je znakom trestného činu, ktorý vám umožňuje znížiť zodpovednosť občana za konanie, ktoré spáchal, alebo zrušiť trest.

Legislatíva zvažuje dva typy nedbanlivosti: frivolita a nedbanlivosť. K ľahkomyseľnosti dochádza, ak občan predvídal, že v dôsledku jeho konania (nečinnosti) môžu nastať nebezpečné následky pre spoločnosť, ale trúfalo dúfal, že im zabráni v neprítomnosti správne dôvody pre tento.

K nedbanlivosti dochádza, ak občan nepredpokladal možnosť negatívnych dôsledkov svojho konania, ale mal by ich mať a mohol predvídať s potrebnou predvídavosťou a starostlivosťou.

Oba typy neopatrnosti spája podobný psychologický a sociálny obsah. Vyjadruje sa to v skutočnosti, že osoba pri spáchaní akýchkoľvek činov prejavila nepozornosť v určitej forme.

Špecifiká frivolity

Vyjadrenie viny vo forme neopatrnosti (bezmyšlienkovitosti a nedbanlivosti) má medzi sebou rozdiely. Frivolita je vyjadrená v tom, že pri predvídaní možnosti negatívnych dôsledkov sa človek domnieva, že sám môže zabrániť ich vzhľadu alebo zvýšiť ich vplyv na ostatných.

Frivolita má určité podobnosti s nepriamym zámerom. Rozdiel spočíva v tom, že predvídavosť so zámerom má jednoznačnejší charakter. Zločinec tiež s ľahkomyseľnosťou dúfa, že sám zabráni nebezpečným následkom, a s nepriamym úmyslom na ne nemyslí ani ich vedome neumožňuje.

Špecifiká spáchania trestného činu z nedbanlivosti

Po analýze pojmu viny, typov a foriem (úmysel a nedbanlivosť) je potrebné zvážiť vlastnosti bezohľadných trestných činov. Pri spáchaní trestného činu z nedbanlivosti nie sú činy občana spojené s túžbou nikomu ublížiť.

Pri realizácii cieľov, ktoré si stanovil, môže často prejaviť nepozornosť voči potenciálnym negatívnym príležitostiam okolo seba v dôsledku únavy, nedisciplinovanosti, roztržitosti, nepozornosti. Činnosť nebezpečná pre spoločnosť je zároveň aktom vôle.

Ak bol človek vo svojich činoch nedbanlivý, mohol si spočiatku zvoliť obozretnejšiu možnosť správania, aby nedošlo k negatívnym dôsledkom. Táto možnosť je spôsobená skutočnosťou, že každý človek má povinnosť motivovať v sebe správne správanie.

Sociálna podstata nedbanlivosti

Vina vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti je duševný postoj človeka k jeho činom. Má svoju vlastnú sociálnu podstatu. Spočíva v povinnosti občana uvedomiť si, že určité jeho činy môžu viesť k negatívnym dôsledkom, ktoré sa prejavujú poškodením iných ľudí, spoločnosti alebo štátu.

Právne normy stanovujú, že osoba musí a môže predvídať nástup nebezpečných následkov pre ostatných. Vyjadruje sa to v skutočnosti, že činy, ktoré spáchal, súvisia s porušením povinností, ktoré mu boli pridelené.

Aby bolo možné uplatniť na osobu opatrenia zodpovednosti za spáchanie trestného činu z nedbanlivosti ako formu viny, je potrebné určiť, ktorú povinnosť Občan porušil a v akej forme bol vyjadrený. Ak sa počas inšpekcie zistí, že zoznam povinností zločinca nezahŕňal spáchanie konkrétnych krokov, následky mu nebudú pripísané.

Pojem nevinné spáchanie trestného činu

V koncepcii nedbanlivosti ako formy viny je dôležitým aspektom nevinná ujma. Vyskytuje sa, ak si Občan pri spáchaní trestného činu neuvedomil a nemohol si kvôli okolnostiam uvedomiť, že jeho konanie bolo pre spoločnosť potenciálne nebezpečné, a preto nemohol a nemal predvídať ich následky.

Za nevinnú ujmu sa považuje aj realizácia zámeru vykonať akékoľvek kroky, v ktorom osoba nepredpokladala nástup akýchkoľvek následkov v dôsledku psychofyziologických vlastností osobnosti, neuropsychického preťaženia alebo v dôsledku extrémnych (krízových) podmienok.

Vlastnosti druhov trestných činov spáchaných z nedbanlivosti

Po zvážení nedbanlivosti ako formy viny a jej typov je potrebné študovať zvláštnosti páchania trestných činov pre každý z týchto typov. Ak je trestný čin podľa článkov Trestného zákona Ruskej federácie spáchaný neúmyselne, bezmyšlienkovite, škoda akejkoľvek závažnosti je spôsobená iným osobám alebo majetku tretích strán.

Napríklad pri vedení motorového vozidla vodič prekročí rýchlosť v nádeji, že jeho zručnosť mu umožní vyhnúť sa negatívnym situáciám na ceste. Výsledkom je, že auto prechádza cez chodca, čo spôsobuje poškodenie jeho zdravia, považované za vážne.

Ak je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, Občan sa dopustí trestného činu pri vykonávaní zákonných úkonov z dôvodu vlastnej nepozornosti. Napríklad: zdravotná sestra pri podávaní liekov pacientovi zmiešala injekčné liekovky a do injekčnej striekačky napísala rýchlo pôsobiaci jed. V dôsledku toho občan zomrel.

Rozdiel medzi neopatrnosťou a priamym úmyslom

Pri štúdiu nedbanlivosti ako formy viny a jej znakov je potrebné zvážiť rozdiely medzi nedbanlivosťou a úmyslom. Prvá forma viny sa líši v tom, že podľa noriem zákona si človek neuvedomuje, že jeho čin môže mať pre spoločnosť nebezpečné následky.

Neopatrnosť neznamená, že vinník má pozitívny postoj k následkom, ktoré vzniknú (buď ich nepredpokladá, alebo si myslí, že ich sám odstráni).

Trestné činy spáchané z nedbanlivosti majú materiálne zloženie. Trestný čin sa považuje za ukončený od okamihu, keď nastali následky. Ak sa nevyskytli uvedené dôsledky, trestná zodpovednosť neuskutočňuje sa.

Rozdiel medzi ľahkomyseľnosťou a nedbanlivosťou z nepriameho úmyslu

Neopatrnosť ako forma viny (najmä ľahkomyseľnosť) sa líši od nepriameho úmyslu nasledujúcimi kritériami vôľového a intelektuálneho momentu:

1. Frivolita znamená, že človek si neuvedomuje, že jeho činy sú spoločensky nebezpečné. Nepriamy úmysel znamená, že občan skutočne chápe, že jeho čin predstavuje potenciálnu hrozbu pre iných ľudí.
2. S ľahkomyseľnosťou má uvedomenie si nástupu negatívnych dôsledkov abstraktný charakter a s nepriamym zámerom-skutočný.
3. Postoj dobrovoľného typu sa líši podľa nasledujúcich kritérií. V prípade ľahkomyseľnosti má občan aktívne postavenie, ktoré sa prejavuje v prevencii negatívnych dôsledkov, v prípade nepriameho úmyslu je pasívne, pretože sa človek nesnaží ich odstrániť.

Vina vo forme nedbanlivosti v prípade nedbanlivosti sa prejavuje v tom, že osoba môže vykonávať bežné činnosti, kvôli ktorým môžu vzniknúť krízové situácie, a osoba bude za ne uznaná vinnou. Napríklad, keď občan fajčil v byte a v celom dome vypukol požiar kvôli neosvetlenej cigarete.

Ak dôjde k nedbanlivosti, občan je neaktívny alebo koná bez toho, aby si uvedomil verejnú povahu svojich činov, a nemyslí si, že môžu spôsobiť negatívne následky.

V prípade nedbanlivosti to osoba so silnou vôľou neukazuje vo vzťahu k následkom nebezpečným pre spoločnosť, keď k nim dôjde. Nechce, aby vznikli (ako v prípade priameho úmyslu), neumožňuje prípady ich výskytu (ako v prípade nepriameho úmyslu) a neočakáva, že im bude brániť sám (ako v prípade ľahkomyseľnosti).

V situáciách, keď dôjde k nedbanlivosti, je vôľa a vedomie občana neaktívne. Zároveň, ak správanie osoby viedlo k vzniku negatívnych dôsledkov, ktoré mohol a mal predvídať, bude uznaný vinným zo spáchania trestného činu s odkazom na článok 26 Trestného zákona.

V prípade nedbanlivosti je osoba zodpovedná iba za tie následky, ktoré boli priamym dôsledkom jej pochybenia, a nie za všetky následky, ktoré sa vyskytli v dôsledku jedného konania.

Inými slovami, medzi činom a následkami musí existovať príčinná súvislosť. Napríklad, ak motorista neúmyselne zrazil osobu prekročením rýchlosti a obeť počas pádu zlomila neďalekú bariéru alebo iné auto, zločinec je zodpovedný iba za škodu zdravie, spôsobil chodcovi.

Kritériá nedbanlivosti

Nedbanlivosť ako forma viny sa vyznačuje vlastnými vlastnosťami pre každý typ. Pri posudzovaní nedbanlivosti by sa mali preskúmať dve z jej kritérií: objektívne a subjektívne.

Podstata subjektívneho kritéria je splatná, to znamená povinnosť osoby predvídať, že jeho konanie môže mať negatívne dôsledky. Podstatou subjektívneho kritéria je možnosť, to znamená uvedomenie si potenciálneho výskytu negatívnych udalostí po konaní občana.

Povinnosť osoby predvídať negatívne dôsledky svojho konania vyplýva z pravidiel normálneho správania zavedených v spoločnosti a vhodných preventívnych opatrení, ktorými by sa občania mali riadiť.

Tieto pravidlá vyplývajú z požiadaviek právnych predpisov alebo iných právnych aktov, zmlúv, charakteristík postavenia, práce, postavenia občana, stanovených pravidiel spolužitie. Tieto požiadavky môžu ovplyvniť akúkoľvek sféru ľudskej činnosti.

Ak občan patrí do určitej sociálnej kasty alebo vykonáva určitú úlohu, musí pri svojej práci dodržiavať stanovené pravidlá a prijať preventívne opatrenia. Povinnosť osoby predvídať možnosť výskytu následkov nebezpečných pre spoločnosť jeho konania by sa mala stanoviť a preukázať na základe analýzy každého konkrétneho prípadu.

Napríklad diferenciácia úmyslu a nedbanlivosti ako formy viny vo vzťahu k trestným činom spáchaným z nedbanlivosti nastáva takto. Osoba môže byť zodpovedná podľa článku 293 Trestného zákona, ak nastali negatívne dôsledky z dôvodu jej nedbanlivosti.

Vina vo forme nedbanlivosti nie je nezvyčajná, napriek tomu, že tresty sa ukladajú oveľa častejšie za úmyselné trestné činy. Nedbanlivosť sa musí preukázať počas vyšetrovacích experimentov a rozhovorov s páchateľom a svedkami. Okolnosti zmierňujúce vinu sú tiež predmetom dôkazu.