Sociálno-kultúrna kompetencia: koncepcia, štruktúra, metódy rozvoja

Učenie cudzí jazyk - nie je ľahké. Študent by mal nielen ovládať gramatiku a zapamätať si veľa slov, ale tiež si zvyknúť na pochopenie mentality partnera, zvykov a tradícií charakteristických pre jeho kultúru. Bez toho nie je možné úplne viesť rozhovor s cudzincami, dokonca ani s dokonalým ovládaním ich prejavu. Preto FGOSOM venuje osobitnú pozornosť formovaniu sociálno-kultúrnej kompetencie pri štúdiu jazykov iných národov. Pozrime sa bližšie na vlastnosti tohto konceptu.

Hlavným účelom výučby zahraničnej reči

Keď človek príde do školy alebo na univerzitu a začne študovať akýkoľvek predmet, mal by jasne pochopiť: prečo to potrebuje. Bez tohto vedomia nebude vynaložiť dostatočné úsilie na zvládnutie materiálu.

Podľa súčasného vzdelávacieho štandardu je účelom výučby jazykov iných národov plne pripraviť študentov na potenciálnu medzikultúrnu komunikáciu. To znamená vytvoriť vedomosti a zručnosti na vedenie rozhovoru s cudzincom a pochopiť nielen to, čo hovorí, ale aj to, čo má na mysli.

Prečo je to dôležité? Kvôli globalizácii a predovšetkým v ekonomike. V modernom svete, v akejkoľvek sfére musí človek pracovať na dosiahnutí najlepších výsledkov, skôr alebo neskôr bude musieť čeliť predstaviteľom iných národov. Môžu to byť obchodní partneri, zákazníci, investori alebo len turisti, ktorí potrebujú vysvetliť cestu do najbližšieho supermarketu. Nehovoriac o vlastných dovolenkových výletoch do krajín Blízkeho i ďalekého zahraničia.

A ak sa školenie skutočne uskutočnilo na požadovanej úrovni, osoba, ktorá ho absolvovala, by mala byť schopná bez problémov porozumieť zahraničnému partnerovi a vysvetliť mu to. To všetko samozrejme za predpokladu, že študent sám vynaložil dostatočné úsilie na zvládnutie materiálu.

Komunikačná kompetencia

Vedomosti a zručnosti potrebné pre plnohodnotný medzikultúrny dialóg (vďaka ktorému je možné zúčastňovať sa na vnímavých a produktívnych typoch rečovej komunikácie) sa nazýva (CC) komunikačná kompetencia.

Jeho formovanie je hlavnou úlohou každého učiteľa cudzieho jazyka.

Na druhej strane je CC rozdelená do nasledujúcich kompetencií (rozsah otázok, v ktorých by mal byť študent informovaný, mať vedomosti a skúsenosti):

• Slovenčina (Slovenská republika).
• Reč (sociolingvistická).
• Sociálno-kultúrna kompetencia.
• Predmet.
• Strategický.
• Diskurzívne
• Sociálny.

Obohatenie takýchto vedomostí umožňuje človeku prostredníctvom porovnania pochopiť zvláštnosti a odtiene nielen národnej kultúry štátov študovaného dialektu, ale aj jeho krajiny, ponoriť sa do univerzálnych hodnôt.

Sociokultúrna kompetencia (CCM)

Sociálno-kultúrna kompetencia je kombináciou poznatkov o štáte (v ktorom sa hovorí študovaným jazykom), jedinečných vlastnostiach národného a rečového správania jeho občanov so schopnosťou používať tieto údaje v procese komunikácie (podľa všetkých noriem etikety a pravidiel).

Význam sociálno-kultúrnej kompetencie pri výučbe cudzieho jazyka

V minulosti bolo pri štúdiu reči iných národov hlavnou vecou formovanie schopnosti dieťaťa porozumieť mu a hovoriť ním. Všetko ostatné sa nezdalo také dôležité.

V dôsledku tohto prístupu, hoci študent mohol interpretovať škrupinu jazyka, necítil jeho "duša". Jednoducho povedané, vedel, ako urobiť prejav, ale nevedel, čo a s kým.

Je to porovnateľné s tým, keď je pred osobou na večierku rozložených tucet rôznych vidličiek, ktoré ponúkajú ochutnať fricassee. Teoreticky vie, že s týmito zariadeniami môžete jesť toto jedlo, ale nerozumie presne, ktorý zo všetkých nástrojov je vhodný práve teraz. Vzhľadom na vývoj technológie sa nešťastník môže pokúsiť hľadať náznak na internete, ale bez pochopenia jemností francúzskej kuchyne nevie, aký je názov jedla, čo ho dostalo do slepej uličky. Koniec koncov, navonok je to obyčajný guláš z králičieho mäsa.

CCM sú vedomosti a zručnosti, vďaka ktorým taký človek z nášho príkladu, aj keď neuhádne, ktorú vidličku si vybrať, bude schopný aspoň rozpoznať jedlo v mäsovej zmesi na tanieri a rýchlo požiadať o tipy od vševedúceho Google.

Výraznejším jazykovým príkladom sú frazeologické jednotky. Pretože nie je možné pochopiť všeobecný význam ich zložiek, cudzinec pri používaní takýchto fráz v reči nemôže pochopiť, čo znamená partner.

Zvážte názvy niektorých kníh zo svetoznámej série "Denník slabocha". Jeho autor Jeff Kinney často používal ako titul populárne anglické frazeologické jednotky. Napríklad siedma kniha v sérii sa nazýva tretie koleso, ktoré sa doslova prekladá ako "Tretie koleso". Pravda však význam frázy - "Tretí extra". Aby ste to pochopili, musíte poznať príslušnú frazeológiu-analóg vo vašom rodnom jazyku. A to sa týka prekladu titulov ôsmej knihy: Hard Luck ("Ťažké Šťastie") - "33 nešťastia".

A tu je piaty kniha cyklu Dni Psov ("Psie Dni") nemá žiadny analóg v ruskom jazyku. Všetko preto, že frazeológia znamená "Najhorúcejšie dni leta" (zvyčajne od júla do prvých septembrových dní). V ruštine však pre toto obdobie neexistuje žiadny názov, aby sme správne porozumeli partnerovi, ktorý tento výraz použil, potrebujete vedieť o tejto funkcii jazyka.

A trochu viac pozornosti na tento výraz. Veľkú úlohu hrá, kto to presne hovorí. Ak frázu, ktorú rád sledujem televíziu počas psích dní, vysloví muž, vyjadruje význam: "V najteplejších letných dňoch rád pozerám televíziu". Ak však táto veta pochádza od ženy, môže to znamenať: "V mojich mesačných dňoch sa rád pozerám na televíziu". Koniec koncov, v anglických psích dňoch môže niekedy znamenať obdobie menštruácie.

Prirodzene, je nemožné, aby sa človek naučil absolútne všetky vlastnosti jazyka. Môžete sa však prispôsobiť ich navigácii, rozlíšiť aspoň trochu dialektov, vedieť, ktoré výrazy sú neprijateľné v slušnej spoločnosti alebo v úradnej korešpondencii,.atď. . Vytvorenie CCM - je len schopnosť rozpoznať Zvláštnosti národnej mentality v reči a primerane na ňu reagovať.

Dôkazom toho, že je to naozaj veľmi, veľmi dôležité, je ruský preklad Kinneyho knihy Dog Days - "Život psa". Ten, kto pracoval na adaptácii tohto diela, urobil chybu v jeho samotnom názve. Ukrajinský preklad "Kanikuli psu PID khvist" tiež nepotešil s presnosťou.

Chýba povedomie autorov o kultúrnych zvláštnostiach angličtiny. Ale nebola to esej zo série "Prešiel som a zabudol som", , ale populárny príbeh o školákovi, ktorý čítajú tisíce detí.

Aby domáci špecialisti v budúcnosti umožnili čo najmenej takýchto chýb, moderný vzdelávací štandard pre výučbu cudzích jazykov kladie veľký dôraz na formovanie sociálno-kultúrnych poznatkov.

Trochu o mentalite

O CCM nemožno uvažovať bez toho, aby sme venovali pozornosť fenoménu na komplexnej úrovni výskumu, na ktorý sa kompetencia špecializuje. Konkrétne o mentalite.

Jednoducho povedané, je to duša ľudí, ktorá ju odlišuje od ostatných, robí ju jedinečnou a jedinečnou. Nie je to len kombinácia všetkých kultúrnych čŕt určitej etnickej skupiny, ale aj jej náboženských názorov, hodnotových systémov a preferencií.

Spočiatku tento koncept vznikol v historickej vede, pretože nám umožnil lepšie pochopiť predpoklady určitých udalostí. S rozvojom psychológie a sociológie sa štúdium mentality stalo dôležitou súčasťou výskumu.

Dnes je tento jav prijatý lingvistikou a pedagogikou. Jeho štúdium pomáha preskúmať históriu konkrétneho ľudu, jeho vlastnosti.

V rámci formovania sociálno-kultúrnych kompetencií založených na štúdiu mentality je obzvlášť dôležité chrániť študentov pred stereotypmi a predsudkami. Niekedy sa mýlia s pravdou. V dôsledku toho nie je možné správne nadviazať medzikultúrnu komunikáciu.

Mnohé z týchto známok sú dôsledkom Studenej Vojny. Propaganda ZSSR a USA (ako jej dvaja najaktívnejší účastníci) sa pokúsila namaľovať obraz nepriateľa čo najčiernejšie. A hoci je táto konfrontácia v minulosti, mnohí stále vnímajú mentalitu Američanov cez prizmu sovietskej propagandy. A naopak.

Napríklad sa stále verí, že ženy v domácnosti v Spojených štátoch nevedia variť. Táto mylná predstava je do značnej miery generovaná mnohými televíznymi seriálmi a filmami. Ich hrdinovia jedia v kaviarňach alebo reštauráciách takmer stále a v chladničke sú uložené iba polotovary.

Pravdou je, že takýto životný štýl častejšie vedú obyvatelia megacities, pre ktorých je skutočne jednoduchšie niečo kúpiť, ako si to vyrobiť vlastnými rukami. Zatiaľ čo obyvatelia malých miest a dedín zaoberajúcich sa poľnohospodárstvom vedia veľa a dobre variť. A ak hovoríme o konzervovaní, nie sú nižšie ako mnohí prisťahovalci zo ZSSR. Američania masívne nielen zrolovať džemy, džúsy, šaláty, ale aj polotovary (omáčky, Lečo, kukurica, olivy, olúpané mrkvy a zemiaky), hotové jedlá (polievky, kaše, kotlety).

Prirodzene, takáto ekonomika je typická pre poľnohospodárov, ktorí pestujú všetky tieto výrobky alebo zvieratá na mäso. Deti mestskej džungle to všetko radšej kupujú v supermarketoch. Žijú v malých bytoch, jednoducho nemajú miesto na uloženie veľa jedla "v rezerve", , oveľa menej na ich zachovanie. To je odôvodnené skutočnosťou, že náklady na bývanie v megacities sú báječné, zatiaľ čo prímestské byty a celé domy sú cenovo dostupnejšie. Hlavným dôvodom je slabo rozvinutá ekonomika týchto osád. Pri hľadaní práce musia ich obyvatelia predať svoje domy za pieseň a presťahovať sa do väčších miest, schúliť sa v malých bytoch.

Pravda sa líši od spoločnej myšlienky Američanov ako čakanie na tuk lenivý? A čo sa stane, ak sa človek zameral na falošné mentálne známky o obyvateľoch Spojených, Štáty prichádzajú do práce v tejto krajine alebo spolupracuje so spoločnosťami odtiaľ? Koľko palivového dreva rozbije, kým si uvedomí, že ľudia, ktorí tu žijú, nie sú takí, ako si myslel skôr. Ale s takým predsudkom, aj keď poznáte ich jazyk na úrovni Williama Shakespeara alebo Edgara Poea, bude ťažké nadviazať komunikáciu.

Preto moderný štandard výučby každého cudzieho jazyka venuje toľko pozornosti formovaniu CCM v rámci komunikačnej kompetencie. Kľúčom k úplnému zvládnutiu cudzej reči je teda mentalita (jednoduchými slovami hranol, cez ktorý rodený hovorca vníma svet). Je on jediný? jeden poďme zistiť.

Aspekty CCM

Faktor diskutovaný v predchádzajúcom odseku je v podstate základným kameňom, ktorý je základom sociálno-kultúrnej kompetencie. Existujú však aj iné, rovnako dôležité aspekty. Bez nich nepomôžu iba znalosti o mentalite a štruktúre jazyka.

Existujú štyri aspekty CCM.

• Komunikačné skúsenosti (zručnosti pri výbere štýlu správania a reči podľa partnera, schopnosť rýchlo sa prispôsobiť, keď sa dostanete do spontánnej jazykovej situácie).
• Sociokultúrne údaje (mentalita).
• Osobný postoj k skutočnostiam kultúry ľudí hovoriacich študovaným jazykom.
• Znalosť základných spôsobov používania reči (schopnosť rozlišovať bežnú slovnú zásobu, dialektizmy a žargonizmy, schopnosť rozlišovať situácie, v ktorých môžu / nemôžu byť použité).

Osobné vlastnosti prispievajúce k rozvoju CCM

Aby sa všetky štyri aspekty sociálno-kultúrnych kompetencií rozvíjali na dostatočnej úrovni, musia mať študenti nielen hlboké intelektuálne znalosti a zručnosti v ich používaní, ale aj osobné vlastnosti. Nie je možné nadviazať dialóg so zástupcom inej kultúry bez toho, aby sme boli schopní normálne komunikovať so svojimi krajanmi.

Preto je súbežne s formovaním učenia a zručností vo vývoji CCM dôležité, aby študenti kultivovali také vlastnosti, ako sú:

• otvorenosť voči komunikácii;
• nedostatok predsudkov;
• zdvorilý;
• úcta k predstaviteľom iných jazykových a kultúrnych spoločenstiev;
• tolerancia.

Na zároveň je dôležité sprostredkovať študentovi myšlienku rovnosti všetkých účastníkov sociálno-kultúrnej interakcie. Je dôležité, aby sa študent dozvedel, že zdvorilosť a otvorenosť dialógu by mali pochádzať z oboch strán. A prejavujúc pozornosť a úctu k cudzej kultúre má právo očakávať recipročný postoj, aj keď je iba hosťom v cudzej krajine.

Okrem toho je obzvlášť dôležité naučiť človeka správne reagovať na urážky alebo hádky. To neznamená učiť vulgárne výrazy študovaného jazyka a naznačovať, čím môže byť urazený konkrétny nositeľ jazykovej kultúry. Žiadny! Je potrebné naučiť sa včas rozpoznať hroziaci konflikt alebo aspoň vyhladiť existujúci konflikt podľa prijatých zvykov a tradícií.

V ideálnom prípade by mal byť študentovi predložený algoritmus správania nielen v pozitívnych rečových situáciách, ale aj negatívnych. Je obzvlášť dôležité venovať pozornosť jedinečným vlastnostiam študovaného jazyka a kultúry v tejto veci. V opačnom prípade bude kompetencia nedokonale vytvorená.

Štruktúra CCM

Okrem vyššie uvedených aspektov sa štruktúra sociálno-kultúrnej kompetencie skladá z niekoľkých zložiek, ktoré zabezpečujú jej všestrannosť.

• Jazykové a kultúrne štúdie. Zahŕňa štúdium slov, výrazov a celých viet so sociokultúrnou sémantikou. Okrem toho je dôležité vytvoriť a byť schopný ich správne a včas používať v procese komunikácie.
• Sociolingvistická zložka poskytuje vedomosti o charakteristických jazykových tradíciách rôznych vekových, sociálnych alebo sociálnych skupín.
• Sociopsychologické. Tento prvok štruktúry CCM je zameraný na vzorce správania charakteristické pre určitú etnickú komunitu.
• Kultúrna zložka je súbor poznatkov o sociálno-kultúrnom, etnokultúrnom, ako aj historickom a kultúrnom pozadí.

Metódy vývoja CCM

Pokiaľ ide o sociálno-kultúrnu zložku komunikačnej kompetencie, metóda ponorenia do jazykového prostredia je ideálna. Jednoducho povedané, pobyt v krajine, kde sa hovorí študovaným jazykom.

Najlepšou možnosťou by nebola jednorazová návšteva, ale pravidelné návštevy takéhoto štátu. Napríklad raz alebo dvakrát ročne niekoľko týždňov.

Takéto výlety by vám umožnili bližšie sa naučiť jazyk na každodennej úrovni, berúc do úvahy skutočné rečové situácie. A ich frekvencia by ich naučila všímať si zmeny, ku ktorým dochádza v krajine a ktoré ovplyvňujú jej občanov.

Realita postsovietskeho priestoru je, bohužiaľ, taká, že nielen nie každý študent si môže dovoliť zúčastňovať sa na aktivitách sociálno-kultúrneho programu jazykového vzdelávania, ale nie vždy je možné, aby samotní učitelia vycestovali do zahraničia. Preto je najčastejšie potrebné vytvoriť CCM inými spôsobmi.

Jednou z najsľubnejších metód k dnešnému dňu je metóda projektovej práce. Jeho podstatou je rozdelenie jednotlivých úloh medzi študentov. Každý študent dostane projekt, pre ktorý bude musieť preukázať nezávislosť a hľadať spôsob, ako dosiahnuť cieľ, ktorý mu stanovil učiteľ.

Úlohou úloh môže byť:

• správa;
• príprava scény / predstavenia;
• zorganizovať a usporiadať nejaký štátny sviatok v krajine, kde sa hovorí študovaným jazykom;
• Prezentácia na nejakú tému;
• malá vedecká práca venovaná určitej jazykovej otázke.

Úloha pridelená študentovi by mala byť formulovaná tak, aby jej implementácia vyžadovala hlboké štúdium mentality a jazykovej kultúry. Táto metóda teda prispeje nielen k rozvoju CCM, ale tiež naučí základy výskumnej práce vrátane jej techník a algoritmu ich použitia.

Metóda projektovej práce tiež rozvíja zručnosti, ktoré budú v budúcnosti užitočné pre všetkých v procese sociálno-kultúrnej adaptácie pri návšteve cudzích krajín. Schopnosť rýchlo navigovať a nájsť potrebné informácie vytvorené týmto spôsobom, , ako aj prezentovať ho prístupným spôsobom, pomôže viac ako raz.

Tiež stojí za to použiť komunikačnú metódu. Jeho podstatou je, že sa študent učí komunikovať s ostatnými iba pomocou prostriedkov cudzieho jazyka. Táto metóda výučby je obzvlášť úspešná pre rozvoj CCM v prípade, keď je učiteľ rodeným hovorcom alebo existuje možnosť pravidelne organizovať stretnutia s takýmto špeciálnym. V tomto prípade okrem schopnosti rozpoznať "Live" reč sa bude môcť podrobnejšie opýtať na každodenný život a kultúru.

Komunikačná metóda je veľmi dobrá pre rozvoj sociálno-kultúrnych kompetencií, ak študenti v jej rámci korešpondujú s rodenými hovorcami. Tento projekt je možné organizovať prostredníctvom riadenia vzdelávacích inštitúcií. Nevyžaduje špeciálne výdavky, ale zároveň pomôže obom stranám dozvedieť sa o kultúre krajín druhej strany, v praxi študovať pravidlá korešpondencie platné v určitom jazyku.

Aj keď je možné takúto komunikáciu zariadiť bez pomoci učiteľa na akomkoľvek internetovom fóre o cudzích jazykoch, je lepšie, ak na ňu dohliada vzdelávacia inštitúcia. V tomto prípade bude dôvera, že účastníci rozhovoru sú tým, za koho sa vydávajú. Optimálne vyberte osoby zapojené do komunikácie rovnakého veku, pohlavia, záujmov. Potom bude pre nich oveľa zaujímavejšie, aby si navzájom korešpondovali.

Požiadavky na učiteľa

Na záver , dávame do pozornosti skutočnosť, že tvorba CCM do značnej miery závisí od zručnosti učiteľa. Koniec koncov, nie je schopný prenášať vedomosti alebo formovať zručnosti, ak ich sám nevlastní. Preto musí učiteľ spĺňať niekoľko požiadaviek.

• Byť schopný správne vysloviť slová jazyka s maximálnou absenciou prízvuku.
• Kompetentne budujte a vnímajte cudzojazyčnú reč podľa ucha.
• Jeho slovná zásoba by mala byť dostatočne rozsiahla, aby dokázala učiť správanie v rôznych rečových situáciách.
• Mať aktuálne vedomosti o kultúre vyučovaného jazyka.

A najdôležitejšou požiadavkou, ktorú musí učiteľ splniť, aby boli jeho študenti pripravení na medzikultúrny dialóg, je neustála práca na sebe. Koniec koncov, iba mŕtvy jazyk zostáva nezmenený. Život sa mení: vyvíja sa alebo ustupuje. Absorbuje všetky historické a kultúrne udalosti, ktoré sa konajú v krajine/krajinách, kde sa hovorí.

Preto by mal učiteľ sledovať transformáciu jazyka, ktorý vyučuje, a to nielen s ohľadom na gramatiku a slovnú zásobu, ale aj tradície jeho aplikácie. A túto zručnosť musí vštepiť svojim študentom.