Posúdenie rizika auditu: typy, metódy, výpočet

V modernom svete rozvoja podnikania a obchodných podnikov sú služby externého auditu čoraz dôležitejšie. Audítorská činnosť je neoddeliteľnou súčasťou kontroly zákonnosti obchodných postupov vykonávaných konkrétnou spoločnosťou. Preto je audit ako primárny základ nezávislého mimorezortného auditu audítormi tretích strán-špecialistami na finančnú situáciu právnickej osoby, zameraný na vyjadrenie odporúčajúceho stanoviska k zlepšeniu a optimalizácii finančnej a ekonomickej stránky rozvoja spoločnosti.

Audit bol poznačený dosiahnutím hlavného cieľa-vyjadrením nezávislého stanoviska k spoľahlivosti výkazov (finančných aj účtovných) auditovaného subjektu a súladu účtovného postupu s platnými právnymi predpismi Ruskej federácie. Hlavnou ekonomickou podstatou auditu je zvýšenie potrieb používateľov účtovnej závierky pri kvalitatívnom hodnotení jej spoľahlivosti odborníkmi. Z tohto dôvodu je dôležitým aspektom hodnotenie rizika auditu, metódy jeho implementácie a metódy implementácie. Ale za to stojí za to oboznámiť sa s konceptom audítorského rizika.

Audítorské riziko

V širšom zmysle audítorské riziko znamená možnosť nezávislého audítora vyjadriť nepravdivý (chybný) názor na základe nesprávnych výpočtov z dôvodu významných nesprávností v obsahu účtovnej závierky. Proces auditu je charakterizovaný jeho inherentným rizikom vydania nesprávneho (chybného) záveru z dôvodu objektívnych okolností, ktoré priamo ovplyvňujú vykonanie plánovaného alebo náhleho auditu. Inými slovami, je to zodpovednosť, ktorú audítor preberá pri vydávaní stanoviska k úplnej a otvorenej spoľahlivosti informácií obsiahnutých v externom vykazovaní, hoci v skutočnosti môžu existovať chyby a opomenutia, ktoré sa vyskytli, ale audítor sa nedostal do pozornosti.

Riziká sa zároveň rozlišujú v týchto oblastiach:

• Odborná spôsobilosť audítora-to znamená, že každému konkrétnemu podniku je poskytnutý špecialista, berúc do úvahy prísny prístup k výberu auditovanej spoločnosti, jej reputáciu, čestnosť a slušnosť – ako aj stupeň rizika operácií vykonávaných v tejto spoločnosti.
• Očakávania zákazníkov – vždy existuje nebezpečenstvo, že audítorská služba zastúpená komerčnou audítorskou spoločnosťou nemusí spĺňať požiadavky zákazníckej spoločnosti. Je tiež prirodzené, že v prípadoch, keď vybraná audítorská spoločnosť nesplnila očakávania zákazníka, má táto spoločnosť právo odmietnuť poskytovať svoje služby v budúcnosti.
• Kvalita auditu-naznačuje, že záver audítorskej služby môže byť nesprávny z akýchkoľvek objektívnych dôvodov. Môže ísť o nezistenie významných chýb v účtovných výkazoch hospodárskeho subjektu alebo skreslenie po potvrdení jeho preukázanej spoľahlivosti. Toto sa nazýva audítorské riziko. Metodiku hodnotenia v tomto prípade možno určiť na základe konkrétnych situačných ukazovateľov.

Nariadenie

Na legislatívnej úrovni je pojem audítorské riziko opísaný v požiadavkách definovaných na úrovni Federálneho pravidla (štandardu) číslo 8 "o hodnotení audítorských rizík a vnútornej kontrole vykonávanej auditovaným subjektom". Tento legislatívny akt bol schválený dekrétom ruskej vlády pod číslom 405, vydaným 04.07.2003. Na základe obsahu tohto pravidla sa audítor zaväzuje použiť svoj vlastný odborný úsudok na objektívne posúdenie rizík auditu. Zároveň musí vyvinúť tie kontrolné a audítorské postupy, ktoré sú potrebné na zníženie chybovosti na prijateľnú úroveň. Špecifická hodnota, ktorá sa považuje za prijateľne nízku, nie je určená týmto uznesením. V praxi sa to však považuje za úroveň 5%. Jednoducho povedané, zo stoviek podpísaných záverov päť audítorských rozsudkov často obsahuje skreslené a nesprávne informácie o kontroverzných otázkach. Vyšší koeficient nesprávnych záverov môže negatívne ovplyvniť konkurencieschopnosť konkrétnej audítorskej spoločnosti.

Faktory ovplyvňujúce riziko auditu

Príklady hodnotenia patologických nebezpečenstiev vydávania nesprávneho alebo nesprávneho záveru sa obmedzujú na skutočnosť, že všetko závisí od typu rizík. Na druhej strane každá z nich vzniká na základe akýchkoľvek individuálnych situácií, ktoré prispievajú k tomu, že nezávislý audítor urobí chybu, dohľad, zmešká skreslenie. Faktory ovplyvňujúce výskyt audítorských rizík sú napríklad tieto:

• nedostatočná úroveň kvalifikácie vnútorného audítora;
• krátkodobé skúsenosti s externým auditom;
• práca v úzkej špecifickosti (jediný smer auditu), ktorá neumožňuje komplexný rozvoj a získavanie kvalifikácií v iných oblastiach auditu;
• nedbanlivý prístup vedenia k vykonávaniu plánovaného vnútorného auditu;
• nedostatok odbornej literatúry ekonomického obsahu so zvláštnosťami auditu účtovníctva a daňového účtovníctva;
• nepravidelná príprava a vykonávanie plánovaných inšpekcií na určité obdobie;
• nečinnosť vedenia v súvislosti s kontrolami v problematických oblastiach účtovníctva.

Metódy hodnotenia AR

Medzinárodné audítorské štandardy (ISA) pri hodnotení audítorského rizika a metodika jeho implementácie sú založené na kľúčových bodoch hodnotenia založených na konkrétnej oblasti auditu. Na základe úrovne predpokladov a výkazníctva sa audítori riadia odsekom 5 medzinárodného štandardu číslo 315. Na základe typov vykonaných operácií špecialista používa odseky 25 A 26 ISA 315, a ak hovoríme o obchodných procesoch, a teda o obchodných rizikách, venuje sa pozornosť 11, 37 a 40 bodom rovnakého štandardu.

Metódy hodnotenia audítorského rizika sa zase delia na kvantitatívne a kvalitatívne.

Prvý zahŕňa výpočet existujúceho rizika skreslenia alebo nesprávneho výkladu informácií získaných počas auditu, ktorý je založený na celkovom sčítaní všetkých existujúcich rizík. Druhá metóda vychádza z tých ukazovateľov, ktoré nie sú vyjadrené v číslach, ale tiež nejakým spôsobom ovplyvňujú vykonávanie overovania. Audítor je napríklad pri audítorských činnostiach založený na troch hlavných hodnotiacich stupňoch-nízkej – strednej, vysokej. Zároveň berie do úvahy kvalifikáciu a skúsenosti hlavného účtovníka kontrolovanej firmy, pracovné zaťaženie jeho a jeho asistentov, rozsah podnikania, zvláštnosti riadenia atď. Z vyššie uvedeného niektoré faktory dostávajú nízke hodnotenie, iné priemerné alebo vysoké. Samozrejme, s takýmto hodnotiacim plánom je nevyhnutne prvok subjektivity. Tento druh metodiky na zhrnutie výsledkov počas overovacích činností však stále prebieha a medzi audítorskými spoločnosťami je naďalej aktívne úspešný.

Verdikt dozorného orgánu teda môžu ovplyvniť nielen kvantitatívne ukazovatele, ale aj sprievodné nuansy sa zohľadňujú v metodická štúdia výkon konkrétnej spoločnosti, pretože veľa často závisí od nich.

Typy rizík a výpočtový vzorec

Každý skúsený podnikateľ, ktorý vykonáva svoju podnikateľskú činnosť viac ako rok, vie, že audítorské riziko zahŕňa niekoľko jeho poddruhov. Preto sa prirodzené hrozby, riziko kontrol a nebezpečenstvo nezistenia považujú za povinné zložky tohto javu. Špecialista je povinný posúdiť riziko auditu v počiatočnej fáze plánovania. Už počas auditu dostane ďalšie informácie o kontrolovanom objekte a môže vykonať zmeny vo svojom hodnotení, ktoré bolo prijaté v prípravnej fáze.

Výpočet audítorského rizika sa vykonáva podľa vzorca:

- Veslo = HP + PH + RSK, kde:

OAR - Všeobecné audítorské riziko,

Hp-inherentné riziká,

PH-riziko nezistenia,

RSC-riziko kontrol.

Inherentné riziko

Táto časť všeobecného zoznamu potenciálnych hrozieb charakterizuje náchylnosť zostatkových súm na súvahu účtovných účtov k výrazným deformáciám, ktoré vznikajú v dôsledku zlyhania spoločnosti pri vykonávaní riadnej vnútornej kontroly počas hodnotenia auditu. Rizikové a audítorské metódy jeho analýzy sú v tomto prípade založené na jeho neoddeliteľnosti od bezprostredného procesu: to znamená, že zo všetkých možných potenciálnych hrozieb pre postup overovania existuje pravdepodobnosť chyby v údajoch.

Na základe bodov Federálneho pravidla (štandardu) číslo 8, ktoré opisuje koncepciu, typy a hodnotenie audítorského rizika, audítorský špecialista vykonáva opatrenia na vypracovanie všeobecného plánu auditu. Zaoberá sa tiež prípravou audítorského programu.

Všeobecný plán stanovuje, že audítor vytvorí stanovisko k hodnoteniu zložiek audítorského rizika, to znamená, že v tomto prípade sa pri štúdiu informácií o účtovnej závierke spolieha na svoj vlastný odborný úsudok. Zároveň je povinné brať do úvahy:

• Hĺbka a trvanie riadiacich skúseností auditovaného subjektu, ako aj rotácie vykonávané v riadení na určité časové obdobie.
• Typ a druh činnosti podnikateľ.
• Vonkajšie a vnútorné faktory, ktoré majú priamy vplyv na segment trhu, v ktorom auditovaná spoločnosť vykonáva svoje podnikateľské funkcie.

Na druhej strane všeobecný program audítora koreluje s predmetom hodnotenia audítorského rizika a príčinami možných nezrovnalostí. Preto by mal špecialista porovnať očakávané ukazovatele so skutočnými ukazovateľmi a vopred veriť, že inherentné riziko v tomto ohľade bude jednoznačne vysoké. A opäť, pri vykonávaní kontrolného auditu sa audítor bude spoliehať na svoj vlastný odborný názor, ktorý sa bude riadiť nasledujúcimi faktormi:

• informatívnosť účtovných účtov auditovaného podniku, ktorá môže byť z nejakého dôvodu skreslená;
• ťažkosti v určitých segmentoch účtovania obchodných transakcií a iných udalostí, ktoré si často vyžadujú zapojenie znalca;
• faktor subjektivity rozsudku, ktorý je potrebné pre správnym porovnaním zostatku na účtovných účtoch auditovaného klienta s predpokladanou správnou hodnotou;
• príslušnosť majetku k hrozbe straty alebo sprenevery;
• vlastnosti konca vykazovaného obdobia, ktoré je často sprevádzané dokončením nezávislých a komplexných obchodných operácií;
• prítomnosť postupov, ktoré zvyčajne nie sú ovplyvnené obvyklým štandardným spracovaním.

Inherentné riziko je teda charakterizované možnosťou skreslenia zostatku finančných prostriedkov na účtovných účtoch auditovanej spoločnosti. A čo je najdôležitejšie, tieto nezrovnalosti môžu byť významné.

Úroveň významnosti

Vzhľadom na skutočnosť, že cieľová orientácia audítorských činností úzko hraničí s hodnotením spoľahlivosti a pravdivosti účtovných a účtovných závierok osoby, ktorá je predmetom auditu, je potrebné si uvedomiť, že v priebehu výkonu svojej práce audítor nie je povinný potvrdiť tieto výkazy a ich spoľahlivosť s absolútnou a neochvejnou presnosťou. Znamená to, že nariadenia stanovujú takú možnú presnosť ukazovateľov vykazovania auditovanej spoločnosti, ktorá poskytuje kvalifikovanému používateľovi možnosť vyvodiť správne závery a prijať vhodné ekonomicky odôvodnené rozhodnutia. Zároveň zohráva obrovskú úlohu stanovenie úrovne materiality. Posúdenie audítorského rizika a zlepšenie metód posudzovania očakávaných chybných úsudkov sa vykonáva pochopením závažnosti možné odchýlky sú.

Významnosť odhalených informácií počas auditu v účtovníctve je vlastnosťou informácií, ktoré ovplyvňujú ekonomické rozhodovanie externých používateľov týchto informácií. Samotná významnosť zabezpečuje zahrnutie dvoch aspektov do jej obsahu: kvantitatívneho a kvalitatívneho.

Kvantitatívne je porovnanie analyzovaných ukazovateľov s normatívnymi údajmi za predpokladu implementácie výpočtových opatrení na objasnenie určitých koeficientov, súm, objemov nákladov na zodpovedajúce plánované a nepredvídané výdavky atď.

Kvalitatívny faktor určovania úrovne významnosti na príklade hodnotenia rizika auditu (a tiež účtovníctva) sa používa predovšetkým na posúdenie stupňa možného zverejnenia konkrétnych informácií. V takýchto prípadoch sa kvantitatívne hodnotenie spravidla neuplatňuje a kvalitatívny aspekt je v tomto prípade nevyhnutnou metódou identifikácie pravdivosti a spoľahlivosti informácií získaných počas účtovníctva. Patria sem faktory hodnotenia audítora o úrovni závažnosti zistených porušení z hľadiska požiadaviek legislatívnych a regulačných dokumentov v čase podnikateľskej činnosti podnikateľského subjektu.

Je pozoruhodné, že je to významnosť informácií, ktorá zohráva priamu úlohu pri výskyte rizík, ktoré nie sú odhalené.

Riziko nezistenia

Medzinárodné audítorské štandardy poskytujú konkrétne definície tohto aspektu auditu vykonávaného v podniku. Podľa ISA teda hodnotenie audítorského rizika nezistenia poskytuje možnosť, že vykonávanie konkrétnych audítorských činností a riadny zber dôkazov neumožňujú identifikovať chyby, ktoré môžu prekročiť prípustnú úroveň. Inými slovami, je to druh ukazovateľa kvality a účinnosť práca audítora. Je však potrebné poznamenať, že tento ukazovateľ je priamo úmerný určitému postupu vykonávania auditu, stanoveniu reprezentatívnej vzorky, uplatneniu dostatočných a potrebných audítorských postupov, ako aj faktorom odrážajúcim kvalifikácia špecialistov audítorskej spoločnosti a úroveň ich predbežného oboznámenia sa s vedením auditovaného podnikateľského subjektu.

Na základe hodnotenia audítorského rizika audítorom, ktorého centrom a referenčnou hodnotou je priamo spoľahlivosť, kvalita a nestrannosť audítora, je možné posúdiť stupeň zvýšenia rizika nezistenia. Audítor musí určite to vo svojej práci a následne sa ju snažia minimalizovať plánovaním primeraného počtu audítorských postupov. Ak hovoríme o tomto aspekte v porovnaní s rizikom kontroly alebo rizikom na farme, ktorého úroveň je možné posúdiť iba vtedy, riziko nezistenia je možné kontrolovať, keď sa zmení povaha, čas a rozsah samostatných vecných inšpekcií. To znamená, že tieto riziká môžu byť ovplyvnené.

Existuje však aj spätná väzba na tieto porovnávané ukazovatele.

• Ak sa riziko na farme a riziko kontrol líšia vo vysokých hodnotách, ich rast zaväzuje audítora zabezpečiť, aby sa audit vykonal takým spôsobom, aby sa čo najviac minimalizovalo množstvo rizika nezistenia, čím sa zúžia hranice celkového audítorského rizika na prijateľný ukazovateľ.
• Ak sa riziko kontrol a interné riziko líšia v nízkych ukazovateľoch, umožňuje audítorovi mať právo prevziať mierne vyššie riziko nezistenia a zároveň získať prijateľnú a primeranú hodnotu pri určovaní hodnoty celkového audítorského rizika.

Audítorské hodnotenie sa vykonáva s cieľom identifikovať deformácie a určiť ich úroveň významnosti. Zhrnutím výsledkov tohto typu audítorských hrozieb počas auditu je teda možné urobiť celkom logický záver. Pri posudzovaní zložiek audítorského rizika kontrolné opatrenia neumožňujú zistiť toto alebo také narušenie bilancie finančných prostriedkov v súvahe a zmeny v iných skupinách transakcií, nezrovnalosti, v ktorých sa kolektívne alebo individuálne môžu považovať za významné. Zároveň však zostáva ľudský faktor a konanie audítora dosť dôležité, čo sa môže líšiť v závislosti od úrovne jeho zručností, skúseností, kvalifikácie.

Subjektivizmus auditu

Úroveň rizika vnútorných kontrol je určená schopnosťou organizačných štruktúr, pôsobiace na úrovni finančných a účtovných, na zisťovanie a boj proti vzniku a používaniu nepravdivých údajov. Pravidlo auditu "významnosti a audítorského rizika" schválené uznesením Ministerstva financií č. 24 zo 16.03.2001, toto riziko je definované ako jedno z troch najvýznamnejších.

Na základe skutočnosti, že každá sféra ľudského vplyvu, najmä hospodárska činnosť, je spojená s priamym prijímaním vhodných rozhodnutí v režime neúplnosti poskytnutých informácií, v dôsledku toho vznikajú určité hrozby. Počas auditu vznikajú aj určité riziká. Z tohto dôvodu sa za jednu z najvýznamnejších úloh špecialistu považuje zhromažďovanie dostatočných dôkazov na vyjadrenie jeho názoru, že účtovná alebo účtovná závierka auditovaného subjektu je zostavená v súlade so všeobecne uznávanými zásadami a postupmi a odráža spravodlivý a správny názor bez toho, aby obsahoval -akékoľvek nepresnosti a deformácie.

V tejto definícii sú však nuansy. Koniec koncov, audítor nemôže potvrdiť absolútne každú transakciu uzavretú klientom. Nemôže urobiť nič iné, ako len vyjadriť svoj názor s určitou mierou dôvery v jeho objektivitu a lojalitu. Preto vždy existuje určité riziko, v dôsledku ktorého sa počas overovania nezistila určitá významná nepresnosť alebo akékoľvek skreslenie údajov. Preto sa audítorské riziko považuje za kritérium kvality audítorského inšpektora. A preto je hodnotenie každého audítora založené na jeho odbornom stanovisku.

Riziko kontrol

Tretím poddruhom možných hrozieb nekvalitnej kontroly alebo auditu v auditovanom podniku je riziko kontrol. Jednoducho povedané, ide o subjektívnu pravdepodobnosť určenú audítorom, že účtovné systémy dostupné v obchodnom zariadení nie sú dokonalé a vnútorná kontrola nie vždy prispieva k včasnému odhaleniu a náprave porušení, ktoré sú významné všeobecne alebo individuálne. Rovnako ako vnútorná kontrola nemusí vždy zabrániť výskytu takýchto deformácií.

Okrem iného sa z dôvodu rizika kontrol odhaľuje stupeň spoľahlivosti informácií poskytnutých účtovným oddelením. Na jeho hodnotenie sa používajú najmä postupy auditu osobitných znakov, ktoré sa vykonávajú formou testovania.

Na čo sa testy vykonávajú??

• Sú schopní presvedčiť audítora o spoľahlivosť práce, poskytuje podnik a je zameraný na implementáciu kontrolných postupov nad účtovníctvom a finančným účtovníctvom-základné aspekty riadenia podniku – ktoré často podliehajú deformáciám.
• S ich pomocou audítor zistí, či sa takéto opatrenia účinne vykonávajú, aby sa zabránilo vzniku významných účtovných porušení.
• Vďaka testovaniu je možné určiť, či určité kontroly počas vykazovaného obdobia fungujú rovnako efektívne.

Okrem toho testovanie zahŕňa zahrnutie:

• Úradné overovanie dokumentov odrážajúcich vykonávanie obchodných finančných transakcií, ako aj získanie audítorského potvrdenia v tomto ohľade, že kontroly fungovali a fungovali s plnou účinnosťou správne.
• Prieskumy a monitorovanie vykonávania transakcií s cieľom získať preukázanú účelnosť kontrol v prípadoch, keď o tom nie je možné získať priame listinné dôkazy.
• Výsledky iných audítorských postupov, ktoré umožňujú získať údaje o prevádzkyschopnosti rôznych kontrol.

Okrem toho by audítor mal pri analýze účinnosti testovacích kontrol a hodnotení audítorského rizika na stupnici závažnosti venovať osobitnú pozornosť skutočnosti, že niektoré z týchto nástrojov môžu byť vo všeobecnosti celkom účinné, ale nie individuálne v určitých časových obdobiach. S čím by to mohlo súvisieť?

• Neúčinnosť konkrétneho prostriedku kontroly môže byť ovplyvnená chorobou, dovolenkou alebo iným druhom krátkodobej neprítomnosti účtovného zamestnanca zodpovedného za implementáciu konkrétneho miesta auditu.
• Môže to byť aj vlastnosť práce účtovného oddelenia určitého podnikateľského subjektu, ktorá odráža sezónnosť období pracovnej kapacity v podmienkach zvýšenej intenzity.
• Existujú možné jednorazové, jednorazové alebo náhodné chyby, ktoré urobili odborníci v oblasti ich práce.

Význam správneho auditu spočíva v tom, že audítor sa musí nevyhnutne pozrieť na audit komplexne a zabezpečiť všetky možné faktory, ktoré môžu ovplyvniť výsledky audítorskej štúdie. Medzi jeho hlavné ciele teda patrí potreba analyzovať negatívne výsledky kontrol testovania s úpravou plánovania týchto funkcií. Kompetentný špecialista spočiatku vidí možné problémové oblasti v podniku a vďaka svojim skúsenostiam často nájde nedostatky a deformácie vďaka svojmu audítorskému vkusu.

Namiesto záveru

Je dôležité poznamenať, že audítor vykonáva povinné testovanie takmer vo všetkých štandardných prípadoch, s výnimkou tých, keď musí posúdiť riziko kontrol ako vysoké. Výsledkom je, že keď audítor so svojím stanoviskom pripraví záverečnú fázu auditu, musí venovať osobitnú pozornosť tým kontrolám, ktoré budú mať vo svojich záveroch povahu dôležitých argumentov a aspektov dôkazovej základne. Preto čím viac sa na ne plánuje spoliehať vo svojom rozhodnutí, tým opatrnejšie musí skúmať ich účinnosť, spoľahlivosť a spoľahlivosť.

Ďalší zaujímavý bod: pri vykonávaní plánovaného auditu má audítor právo spoliehať sa na informačnú základňu predchádzajúcich období. Je však tiež potrebné zabezpečiť, aby hodnotenie rizika vykonané v ranom období platilo aj pre bežný rok.