Rozdiely medzi americkou angličtinou a britskou: možnosti výslovnosti, hovorová a literárna reč, podobnosti a rozdiely

Stáva sa, že vo viacerých zdrojoch v anglickom jazyku rovnaké slová znejú alebo sú napísané inak a niektoré výrazy sú konštruované neobvyklým spôsobom alebo sú úplne nepochopiteľné. Dôvod spočíva v rozdiele medzi britskou a americkou angličtinou. Ako sa vyhnúť nedorozumenia a necítiť sa trápne v rozhovore s cudzincami? Je užitočné poznať hlavné rozdiely medzi americkou angličtinou a Britmi - a naopak.

V súčasnosti je angličtina medzinárodným univerzálnym jazykom. Je to úradný jazyk v 59 krajinách sveta (od roku 2017), ktorý pochádza z viac ako 300 miliónov ľudí a je najštudovanejším jazykom na svete. Je zaujímavé, že angličtina je jedným z mála jazykov, ktorých počet študentov je niekoľkonásobne vyšší ako počet tých, pre ktorých je jazyk rodný. Väčšina moderných výrazov, vrátane profesionálnych, pochádza z angličtiny. V globálnej sieti je viac ako polovica zdrojov anglicky hovoriacich.

Samozrejme, pri takomto rozdelení nie je možné zachovať jednotu jazyka. Aj v rámci jednej krajiny existuje množstvo dialektov, čo môžeme povedať o celom svete.

Najvýznamnejšie je rozdelenie angličtiny na britskú a americkú angličtinu. Ktoré nie sú známe mnohým rusky hovoriacim študentom. Nasledujúci odsek pojednáva o základných rozdieloch medzi americkou a britskou angličtinou.

Podmienka "Britská Angličtina"

Britská angličtina v skutočnosti nie je samostatnou jazykovou možnosťou. Termín bol zavedený s cieľom odlíšiť klasickú angličtinu od mnohých variácií vrátane Americkej.

Inými slovami, britská angličtina je hovorený a písaný jazyk Anglicka. Nazýva sa tiež kráľovský jazyk, rafinovaná angličtina alebo Oxfordská Angličtina. Vo Veľkej Británii neexistuje agentúra, ktorá by monitorovala čistotu jazyka, štandard správneho pravopisu a výslovnosti je určený v Oxfordskom slovníku. Ako už bolo spomenuté, vo Veľkej Británii existuje veľa dialektov angličtiny, vrátane škótskych, waleských, írskych, gaelských a Cornwallských dialektov.

Dejiny britskej angličtiny

Tradičná angličtina sa vyvíjala nerovnomerne a v priebehu storočí prešla významnými zmenami. Svoj pôvod pochádza z jazykov germánskych kmeňov: juty, uhly, Sasi.

Keď germánske kmene usadili územie moderného Anglicka, Latinské a keltské jazyky sa postupne začali vysídľovať z používania. Ich miesto zaujímajú slová, ktoré pochádzajú zo starej nórčiny. V tejto dobe sa zrodil starý anglický jazyk a existoval pred normanským dobytím.

Obdobie po dobytí Normanmi (Stredná Angličtina, XI-XV storočia.) sa vyznačuje výrazným vplyvom francúzskeho jazyka a zavedením mnohých francúzskych slov do angličtiny - v modernej angličtine je asi 30% slov vypožičaných z francúzskeho jazyka. Takýto grandiózny vplyv je spôsobený skutočnosťou, že francúzština bola považovaná za jazyk šľachty a bola prijatá na komunikáciu vo vysokej spoločnosti, umení, hudbe, vojenských zručnostiach, vede.

Ďalšou etapou v histórii anglického jazyka je ranná moderná Angličtina (XV-XVII storočia.). Počas tohto obdobia Shakespeare najvýznamnejším spôsobom prispieva k jazyku-pripisuje sa mu uvedenie viac ako 1 700 nových slov a fráz do obehu.

Za dátum narodenia modernej angličtiny sa považuje 15. Apríl 1755-práve v tento deň vyšiel slovník anglického jazyka Samuela Johnsona.

Stojí za zmienku, že počet vypožičaných slov v anglickom jazyku je obrovský a presahuje počet pôvodných anglických slov. Okrem francúzštiny a starej nórčiny ovplyvnila formovanie jazyka aj Španielčina, Perzština, nemčina, taliančina a dokonca aj ruština a Japončina.

Koncepcia "z americkej angličtiny"

Americká angličtina je najbežnejším jazykovým variantom angličtiny prijatým v Spojených štátoch. Je pôvodom z viac ako 80% domorodých Američanov, v skutočnosti je to úradný jazyk USA, aj keď nie sú zakotvené v ústave ako štát.

Pôvod americkej angličtiny

História jeho vzniku a vývoja priamo súvisí s históriou samotných Spojených štátov.

Angličtina bola zavedená do Ameriky britskými (väčšinou anglickými) kolonistami v XVII-XVIII storočia. V tom čase žili na kontinente Indiáni, ktorí hovorili rôznymi jazykmi. Okrem Britov Hromadne navštívili územie moderných USA Dobyvatelia z iných európskych krajín – Francúzska, Španielska, Nemecka, Holandska, Švédska a Ruska. Úspešný rozvoj nových krajín a usporiadanie života na nepreskúmaných územiach si vyžadovali prítomnosť jazyka, ktorý bol prístupný a zrozumiteľný pre všetkých osadníkov. Takáto rozmanitosť národností používajúcich angličtinu prirodzene prispela k jej modifikácii a zjednodušeniu.

Na základe britskej angličtiny teda americká verzia má charakteristické vlastnosti a líši sa od originálu. Okrem zmien získaných zvonku má moderná americká angličtina svoje vlastné slová, ktoré sa už objavili na území Spojených štátov-takzvané "Amerikanizmy".

Lexikálne rozdiely medzi americkou angličtinou a britskou

Existuje niekoľko typov Amerikanizmov. Môžu to byť slová, ktoré sa radikálne líšia od ich britských náprotivkov alebo dokonca majú opačný význam; slová používané iba v USA; zastarané v Anglicku, ale rozšírené v Amerike; Americký slang atď.e. Pozrime sa na niekoľko príkladov.

Rozdiely v tvorbe slov

Takéto rozdiely zahŕňajú podobné slová pochádzajúce z rovnakého koreňa, ale formované iným spôsobom, , napríklad pomocou rôznych prípon alebo zjednodušením, ktoré je charakteristické pre americkú verziu anglického jazyka.

Na základe skutočnosti, že americká angličtina má vždy tendenciu zjednodušovať, jednou z jej čŕt je vynechanie nevysloviteľného listu, či už ide o samohlásku alebo spoluhlásku. Tento jav sa najčastejšie vyskytuje v kombinácii písmen-ou, ale je tiež inherentný inými slovami:

Je zaujímavé, že v prípade-l a-ll nie je všetko také jasné. Vo väčšine slov double-l v americkej verzii zmizne, ale v niektorých prípadoch sa naopak zdá v neprítomnosti z toho v Britoch.

Je tiež pozoruhodný rozdiel v pravopise niektorých slov vypožičaných z francúzskeho jazyka. V tradičnej britskej verzii je pravopis prípony-re na konci slova zachovaný francúzskym spôsobom, zatiaľ čo v americkej verzii, počnúc XVIII., -storočia, re sa zmení na-er, napríklad:

• centrum a centrum (centrum)
• meter a meter (meter)
• liter a liter (liter)
• divadlo a divadlo (divadlo) atď.d.

Lexikálne nezrovnalosti

Okrem rozdielov v pravopise podobných slov existujú aj slová v britskej a americkej angličtine, ktoré sú pravopisne úplne odlišné a navonok úplne odlišné.

Nižšie je uvedený zoznam niektorých slov:

Britsko-Americké homonymá

Ako viete, homonymá sú rovnaké v pravopise, ale líšia sa významom slova. V britskej a americkej verzii jazyka existuje veľa slov, ktoré sú napísané rovnako, ale sú preložené do iných jazykov rôznymi spôsobmi a niekedy aj opačným spôsobom. Napríklad chodník: v Británii je to chodník, zatiaľ čo v USA naopak chodník, vozovka, cesta.

Zaujímavé je aj slovo nohavice: americkým spôsobom je to obdoba britského slova nohavice-nohavice. Nemali by ste však robiť poznámku o nohaviciach Britskej žene,.. pretože to spôsobí zmätok alebo dokonca agresiu, pretože v klasických anglických nohaviciach znamená prvok spodnej bielizne.

Americký Slang

Okrem uvedených lexikálnych rozdielov medzi americkou angličtinou a britskou by mala venujte pozornosť ďalšou charakteristickou črtou americkej angličtiny je americký slang. S neustálou túžbou po zjednodušení umožňuje americká angličtina prenikanie slangových slov do literárneho jazyka, zatiaľ čo pre britskú angličtinu je to neprijateľné.

Príkladom môže byť známy výraz "DOBRE", ktorý sa používa na vyjadrenie súhlasu alebo vďačnosti, ako aj na vyjadrenie skutočnosti, že veci idú dobre.

Vo filmoch a piesňach amerického pôvodu môžete často počuť frázy "Budem", "Chcem", "Musím", nemajú žiadny analóg v britskej verzii. Tieto frázy sú skratkami klasických konštrukcií "Prihlásiť sa", "Chcem sa registrovať", "Musím".

Gramatické rozdiely medzi britskou a americkou angličtinou

Britská a americká angličtina sú dve vetvy toho istého jazyka, takže medzi nimi nie sú zásadné rozdiely v gramatike. Stále však existuje určitý rozdiel.

Použitie Present Perfect

Jednou z čŕt Amerikanizovanej gramatiky je použitie minulého neurčitého namiesto prítomného dokonalého, dokonca aj s príslovkami času práve, už, ešte. To všetko je spôsobené rovnakým zjednodušením stavieb.

Napríklad:

Použitie slovesa mať v priamom význame

Nedorozumenie môže spôsobiť použitie mať v zmysle "mať", "mať".

V britských kladných, opytovacích a záporných vetách sa sloveso používa v spojení s "získať", napríklad:

1. Mám auto. - Mám auto.
2. Máte auto? - Máte auto?
3. Nemám auto. - Nemám auto.

Pre americkú verziu je typickejšie použitie mať ako obyčajné akčné sloveso:

1. Mám auto.
2. Máte auto?
3. Nemám auto.

Nepravidelné slovesá

Môžete si všimnúť, že niektoré nepravidelné slovesá nesprávne sú iba v britskej verzii: v americkej angličtine je pre nich minulý čas tvorený pridaním-ed k základu slova, ako v prípade bežných slovies. Napríklad:

Výslovnosť

Významné rozdiely medzi americkou a britskou angličtinou sú prítomné aj vo fonetike. Podľa sluchu sa americký prízvuk veľmi líši od tradičnej britskej angličtiny. Pre mnohých študentov klasického jazyka môže byť ťažké porozumieť americkej výslovnosti. To sa vysvetľuje odlišným zvýraznením niektorých slov a intonáciou, ako aj americkým spôsobom vyslovovania samohlások, ktoré sú v britskej verzii natiahnuté.

Ďalšou črtou americkej výslovnosti je výslovnosť listu "r", po samohláske, napríklad v slovách auto, dievča, časť, štart.

Pozoruhodné je zmiznutie melodického zvuku [j] v americkej výslovnosti: slová ako melódia, utorok, lune znejú ako "toone", "toosday", "loone".

Ktorú možnosť zvoliť pre štúdium?

Odpoveď na túto otázku závisí od cieľov a potrieb. Neexistuje lepšia alebo horšia možnosť; každý z jazykov je vo svojom prvku vhodný. Americká angličtina je jednoduchšia, modernejšia, živšia a je neoddeliteľnou súčasťou americkej kultúry. Britský jazyk je klasický aristokratický jazyk hodný kráľovskej reči a zachovaný v najbohatšom dedičstve anglickej literatúry.