Použitie slovesa sein v nemčine a slovesa haben

Nemčina je súčasťou rímsko-germánskej skupiny jazykov spolu s angličtinou a francúzštinou. Mnohé z ich princípov konštrukcie viet sú podobné. Existuje však výnimka z akéhokoľvek pravidla. Nemecký jazyk má svoje vlastné zvláštnosti a rozdiely. To platí pre slovesá haben a sein v nemčine. Sú najbežnejšie a najčastejšie používané.

Základom pre učenie sa jazyka je iný jazyk!

Ak osoba, ktorá sa rozhodla naučiť sa nemecky, už pozná akýkoľvek iný európsky jazyk, bude oveľa jednoduchšie ho študovať. Najmä ak je základom Angličtina, ktorý je veľmi podobne ako on.

V opačnom prípade sa bude ľahšie učiť akýkoľvek ďalší jazyk po nemčine. Je to spôsobené historickými procesmi, ktoré sa odohrali na územiach Nemecka a modernej Veľkej Británie. Kvôli početným výbojom v stredoveku boli jazyky zmiešané a črty jedného dialektu spadali do druhého. Preto patria do jednej veľkej skupiny.

Rozdiel medzi sémantickým a pomocným slovesom

V nemčine je funkcia: pomocné a sémantické slovesá.

Sémantické sloveso je slovo označujúce konkrétnu akciu a pomocná látka nenesie lexikálne zaťaženie. Zobrazuje však čas alebo stav.

Sémantické slovesá, ktoré označujú akciu, možno použiť s pomocnými. Takéto slová sa nazývajú tranzitívne a nepriechodné. O kvalite slovesa sa dozviete v zozname, ktorý je v každom vysvetľujúcom slovníku na konci alebo na začiatku knihy. Vedľa prekladu je v zátvorkách uvedené, ktoré sémantické sloveso by sa malo použiť v tomto alebo tom prípade-haben alebo sein. Ak veta vyžaduje niekoľko slovies, potom je sémantická na druhom mieste a pomocná ide na úplný koniec vety.

Význam hlavných pomocných slovies

Sloveso sein v nemčine sa prekladá ako "je", "existovať". Okrem základných hodnôt existujú aj ďalšie:

• označenie majetku (častejšie sa používa s prídavnými menami);
• umiestnenie v interiéri, na ulici alebo označenie územnej adresy: mesto, krajina;
• obdobie;
• sa používa na označenie času;
• vyjadrenie postoja k niekomu alebo vlastnému stavu fyzického alebo duševného zdravie.

Toto sloveso je ekvivalentom slovesa "je" v angličtine. Slovo haben sa prekladá ako "mať", "mať". To znamená, že sein a haben sú pomocné slovesá, ktoré vo vete nemajú lexikálny význam.

Schéma konjugácie

V závislosti od Zámena sa slová môžu konjugovať, to znamená meniť svoj tvar v dôsledku podstatného mena, ktoré stojí vedľa neho.

V tejto podobe sa sloveso sein v nemčine používa v prítomnom čase. Slovo haben sa tiež mení osobami v osobitnom poradí a schéma konštrukcie vety sa nelíši od príkladu so slovesom sein.

Použitie v rôznych časoch

Z hľadiska počtu časov je nemčina podobná angličtine. Ak je veta založená na jednoduchom napätom vzore, potom musí byť sloveso umiestnené na druhom mieste za zámenom alebo predmetom. Sloveso sein v nemčine sa mení na waren a prekladá sa ako "je". V tomto prípade sa konjugácia riadi základnými pravidlami so zmenou koncov.

Okrem súčasného a minulého času pomáha sloveso sein v nemčine formovať aj ďalšie formy, napríklad minulý čas. Používa sa, keď v minulosti došlo k niekoľkým akciám a je potrebné ukázať, ktoré z nich sa stali skôr. V tomto prípade je pomocné sloveso na druhom mieste a sémantické sloveso je na poslednom mieste v tretej forme, čo sa dá naučiť zo špeciálnej tabuľky nepravidelné slovesá. Potom veta vyzerá takto: predmet, sein alebo haben, Doplnok a hlavné sloveso.

Konjugácia slovies haben a sein v nemčine má teda svoje vlastné zvláštnosti. V štúdii bude potrebné pamätať na väčšinu zmien. Keďže tieto pomocné slovesá sa používajú pomerne často, potom s praxou všetky jemnosti použitia a konjugácie prestanú spôsobovať ťažkosti.